reklama

Odpustenie

Úvod k týmto riadkom bol až príliš dlhý na tento perex, a tak len, že vznikol na mojich prechádzkach s Bohom a predchádzli mu dve silné udalosti (o ktorých možno v nejakom inom príbehu:o) )...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Odpustenie... 

...Často som si pri prednáškach na túto tému hovorievala, že to sa mňa netýka, ja nie som s nikým rozhádaná, nemám nepriateľov… až jedného dňa som sa išla prejsť do lesa a v tom kľude prírody som sa začala modliť. Zrazu cez zamračenú oblohu vykuklo slnko a ja som pocítila dotyk a vedela som, že dnes sa nepôjdem prejsť len so psom. Boh ma objal a povedal, že by ma chcel niečo naučiť, umožniť mi pochopiť veci, ktoré som sa ho už tak veľa krát pýtala a ktoré ma držali na „jednom mieste“. Vedela som, že sa začína škola, ktorá nebude trvať chvíľu a nebude len o počúvaní. V prvom „semestri“ sa budeme zaoberať témou odpustenia, lebo práve toto je téma k pochopeniu, je to cesta k plnohodnotnejšiemu životu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Počas pár nasledujúcich dní ma Boh každý deň viedol k prečisteniu nejakého vzťahu. Ak by som toto obdobie „školy odpustenia“ mala rozdeliť na niekoľko lekcií, boli by to tieto tri:

Odpusti sebe

V Biblii sa píše: Miluj blížneho svojho, ako seba samého.“ Často hovoríme, že nemáme problémy s druhými ľuďmi, no napriek tomu sa necítime vo vzťahoch šťastní. Vidíme v nich svoj obraz? Nepáčia sa nám naše reakcie? Máme konkrétnu predstavu o tom ako sa zachovať a aj tak konáme inak? Ja viem, že často upadám do kritického hodnotenia ľudí, ak nekonajú ako to očakávam. Viem to a už vopred, ako sa idem stretnúť napríklad s človekom, ktorý na stretnutie mešká, si hovorím, že to nemôžem vyťahovať(veď každému sa občas stane, že nestíha). No napriek tomu, keď vidím jeho pokojnú tvár ma to vie rozhodiť, že sa správa akoby sa nič nestalo a nakoniec nechám emócie zvíťaziť a poviem mu, ako ma hnevá, že ma nechal dlho čakať. No spätne viem, že svojou kritickou reakciou som pokazila čas, ktorý inak mohol byť príjemný a pokojný. Som vnútorne nahnevaná, že som situáciu nezvládla. No má to zmysel hnevať sa? Môžem to ešte zmeniť? Nie, jediné čo môžem je uvedomiť si chybu a jej následky (zbytočne pokazená atmosféra) a pri ďalšej podobnej situácii sa opäť snažiť neurobiť to. Ak si uvedomím, že moja reakcia vychádzala so zvyku a mnohých podobných situácii, kedy som si jej dôsledky ani neuvedomila, nemôžem očakávať, že sa hneď zmením. No pochopenie toho, že zmena je cesta, ktorá si vyžaduje čas a pád je možnosť znova vstať, mi pomôže odpustiť si chyby. Keď mi Boh, ticho šepká, že On odpustil a nespomína viac, prečo ja nedokážem otočiť stranu a ísť ďalej? Ak by som zostala v sebaobviňovaní z toho, že sa nedokážem vždy zachovať tak, ako viem, že je to správne, teda by som vinila seba z toho, že sa neviem zbaviť zvykov, ktoré sú zakorenené hlboko v nás, vinila by som seba z toho, že neviem byť dokonalá. No ak nedokážem odpustiť samej sebe, ako môžem prijať, že by mi odpustil Boh? Ak nedokážeš odpustiť sebe, nedokážeš ani prijať to, že Boh ti odpúšťa (aj keď vie, že tú chybu spravíš ešte tisíc krát, Jeho láska nie je ohraničená nejakým počtom prešlapou, ktoré môžeme spraviť. On nepočíta, ale zabúda.). Tvoja vlastná vina ťa bude zväzovať a brániť ti ísť duchovne (no nie len, ale aj v tvojej ceste za šťastím) ďalej, rásť v láske (k okoliu) a vzťahu s Ním.  Pokiaľ budeme žiť v sebaobviňovaní, naša cesta ku šťastiu, bude zasypaná našimi vlastnými pádmi. Ak sa dokážeme prijať takých, aký sme, posunieme sa ďalej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odpusti ľuďom

Pokiaľ sme dokázali prijať to, že my nie sme dokonalí, ľahšie sa nám bude chápať aj to, že naše okolie prežíva presne ten istý problém- má veľa prešlapou. Často sa rozčúlime, lebo sa niekto nezachoval, tak ako by to nám vyhovovalo, automaticky nám stúpa adrenalín a náš pokoj sa vytráca. Pritom danú situáciu väčšinou ani nemôžeme zmeniť a tiež nepoznáme situáciu, v ktorej sa daný človek nachádza a čo si so sebou priniesol na stretnutie s nami. Pochopme, že rovnako ako mi prežívame boje so svojím charakterom, prežívajú ich aj ľudia okolo nás. Uvediem príklad: raz som sa s jedným človekom pohádala, cítila som, že mi ublížil, jeho správanie pôsobilo ako útok na moju osobu. Cítila som bolesť vo svojom vnútri a pýtala som sa Boha, ako mám nebojovať, keď mi niekto práve ublížil. Veď je to duchovný človek, ktorý by sa mal správať vľúdnejšie. Odpoveď znela: Odpusti mu. Ale ako, veď mi ublížili? Spomeň si koľko krát som ja videl tvoje pády, aj tak som ťa objal a odpustil ti. Uvedom si, že aj oni majú svoje boje, nechcú byť zlí, no nedokážu sa tváriť, že je všetko OK, a tak ich vnútorný boj (zachovať sa v pokoji vs. reagovať podľa zvykov útokom) ich priviedol k danej reakcii, ich emócie vyvreli. Vyriešiš situáciu tým, že ich pochopíš, prijmeš a odpustíš. Myslela som, že to snáď nemôže byť pravda, veď mi práve bolo ublížené. No Boh pokračoval: urob to čo chcú, správaj sa tak, aby si ich viac nedráždila. Ži tak, aby keď odídeš, zistili, čo si robila, čo stratili. Mala som pocit, že to sa nedá, no vo vnútri som zrazu cítila porozumenie situácii, odpustenie. Začala som v reakciách ľudí hľadať dôvody prečo tak reagujú, čo ich vedie k reakcii, ktorú práve urobili, prečo sa správajú, tak ako sa správajú. Častokrát zisťujem, že ľudia si so sebou prinášajú veľa naučených reakcií (napríklad: ak sa niekto zachová nesprávne, musím vybuchnúť..), mnoho reakcií vybudovaných na základe správania sa okolia k nim (napríklad: ak boli vždy doma odcudzovaní, kritizovaní, a nakoniec, aby dokázali svojej rodine, že to tak nie je, sa dostali ďaleko, často budú práve oni tými, ktorí budú kritizovať ostatných). Skutočná láska je prijatie ľudí takých, aký sú, odpustenie aj keď nám niekto ublížil. Lebo práve, ak mi odpustíme, neodsúdime, môžeme pomôcť druhým zmeniť sa. Zrazu niekto nebude reagovať podľa zvykov (útok ako reakcia na útok), ľudia sa vo vašom okolí začnú cítiť lepšie, začnú sa pýtať sami seba, v čom je rozdiel. Znie to tak dokonalo, no zdá sa vám to nereálne? Veď ma spoločnosť prevalcuje, budem pôsobiť ako ťuťko, po ktorom druhý šlapu... Často bojujem presne s touto otázkou, no fakt je, že ľudia si uvedomia, že máte niečo viac, váš pokoj ich začne priťahovať a ak sa im v kritickej situácii pozriete do očí s pochopením a vo svojom vnútri si poviete „odpúšťam ti“, budete pôsobiť priamo a nie ako niekto, kto sklopí chrbát a nechá si naložiť. A zdroj trpezlivosti a lásky nájdeme práve v Božom lone, kde mu môžeme, ako malé dieťa rodičovi, rozprávať o našich pocitoch. On vezme tu ťarchu a prinesie pokoj, vráti silu, zostať stáť aj pri ďalších zraneniach. On vidí všetko čo robíme, a aj keď si to nikto iný necení, On áno.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odpusti Bohu

Táto kapitola by asi mala byť na začiatku (k tomuto odpusteniu by sme mali prísť ako k prvému), no dala som ju nakoniec, aby sme pocítili potrebu vyliečenia tohto vzťahu. Pretože práve cez tento vzťah dokážeme ľahšie odpustiť sebe a ostatným. Dlho som si myslela, že táto kapitola sa mňa netýka, veď verím v Boha, mám s Ním aktívny vzťah. No aj tak tam niečo chýbalo, akoby existovala nejaká bariéra k úplnej dôvere a odovzdaniu sa. Filtrovala som čo chcem s Ním riešiť a čo nie, niektoré veci sa mi zdali ako krásna odpoveď, no vzdialená od reality. No a práve preto, Boh začal moju školu „odpustenia“ práve tu. Často konáme na základe našej slobodnej vôle a keď niečo nevyjde, viníme z neúspechu Boha. Prečo ma nevaroval? Ale Boh nám už dávno pri stvorení dal slobodnú vôľu. Niežeby nemal schopnosť zmeniť okolnosti, zachrániť nás keď sa rútime k nejakému nešťastiu, alebo sa proste vyberieme nesprávnym smerom. No keď Boh naposledy zasiahol, lebo na svete bolo už príliš veľa zla a pokazených vzťahov (zo závisti, túžby po sláve, egu...) a „vyčistil“ zem, sľúbil Noemu, že to už viac neurobí. Dal nám slobodnú vôľu konať čo a ako chceme. Za tisícky generácii ľudí, ktorí žili na zemi sme si postupne do nášho navyknutého správania zapísali paradigmy, ktoré nás dnes zväzujú, nútia bojovať, ubližovať, odsudzovať... Veď od detstva sme posudzovaní, je na nás tlačené, aby sme uspeli, vidíme hádky druhých, učia nás kto je dobrý ujo a kto zlý... No v celom tom chaose, ktorí sme si na Zemi vytvorili a zapojili do neho aj celú planétu (veď aj voči prírode sme často, ako k sebe samým: hodnotíme ju, využívame, ubližujeme a keď prestane fungovať.. viníme), no Boh to s nami nevzdal. Zostal tu a čaká, kým prídeš za Ním a začneš budovať váš vzťah. On ti odpustil, on im odpustil... no odpustíš ty Jemu? Odpustíš Mu, že tu bol, aby ťa objal, keď si sa popálil, lebo si sa vybral nesprávnou cestou (no spýtal si sa Ho, kade máš ísť? Alebo to bola spoločnosť, peniaze, kamaráti, ktorých si sa pýtal?), alebo že ti chcel utrieť slzy, keď ti ublížil niekto iný (no spýtal sa ten niekto Boha, či ti neublíži...). Ľudia sa pýtajú kde je Boh, keď je toľké utrpenie... Boh je v roli tešiteľa a ochrancu, no musíš Ho tam pustiť. On sa nevtiera, On ťa nebude nútiť, ani ti nezakáže urobiť niečo zlé... Nikto nevraví, že keď vstúpiš do vzťahu s ním, nebudeš sa stretávať s trápením, no v Jeho blízkosti môžeš nájsť pochopenie a upokojenie. Odpusti Mu, že dovolil, aby sa stali aj zlé veci (On ich neplánoval pre teba, ani ťa do nich neposlal, sú dôsledkom tvojich rozhodnutí alebo rozhodnutí iných ľudí- žijúcich v tvojej dobe alebo v dobe pred tebou). Ak dokážeš odpustiť a prijať to, môžeš začať čistiť bránu tvojho srdca a pustiť Ho dnu. Pýtaš sa ako ťa môže objať niekto koho nevidíš? Nie je to fyzický dotyk, aký pocítiš, keď si uvedomíš ako sa tvoje telo dotýka podložky, na ktorej práve sedíš alebo stojíš. Je to pocit, ktorý vychádza z vnútra, pokoj a pochopenie. Radosť, ktorá ťa zaplaví z pokoja, ktorý pocítiš aj napriek akýmkoľvek okolnostiam. Zrazu budeš vedieť, že na to nie si sám.

Veronika Topolska

Veronika Topolska

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som clovek, ktory tuzi zivot prezit naplno, vidiet co najviac kutov sveta, z vysok hor i z nizin udoli. Za kazdy naplno prezity den dakujem jeho Stvoritelovi. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu