Lekcia z Nepálu

Autor: Veronika Topolska | 14.12.2015 o 23:00 | Karma článku: 4,01 | Prečítané:  428x

Pred mesiacom som podnikla cestu do Nepálu a rada by som sa podelila o pár momentov, ktoré ma na nej zastavili.

Svet „malých“ nie je pre médiá zaujímavý

Hneď po príchode som si všimla dlhé rady áut, kamiónov, motoriek lemujúce kraj cesty. Niektoré mali aj viac kilometrov. Pri niektorých vozidlách stáli ich majitelia, iné tam už očividne stáli dlhší čas, čo ale mali všetky rady spoločné bolo, že viedli k benzínke- prázdnej a zavretej. Všetky benzínové pumpy v krajine boli zavreté. Na niektorých bolo vidno pár chlapíkov jednajúcich sa o pár litrov pohonných hmôt v bandaske medzi nimi . Raz počas našej cesty diaľkovým autobusom sme prišli do rady pred pumpou, autobus stál vyše hodiny, potom sa šofér vrátil, s chladnou hlavou usúdil, že sa nám neušlo a benzín nedostaneme a pokračovali sme v ceste. No okrem pohonných hmôt sa v krajine stával nedostatkový aj plyn. Keď v reštaurácii čakáte 45 minút na jedlo a zrazu vám čašník oznámi, že môže urobiť len polku objednávky lebo neni plyn... No čo je horšie mnoho ľudí v tejto krajine používa plyn nie len na varenie, ale aj na kúrenie (a to vďaka vládnemu programu, ktorý má chrániť lesy a prírodu a podporuje ľudí , aby namiesto dreva používali plyn)- a ono aj v Nepále je teraz obdobie zimy... A prečo to všetko? žeby vyschlo nejaké ropné pole? Nie, to len v jednej malej  krajinke sa do vlády dostala strana, ktorá nevyhovuje jej „trochu“ väčšiemu susedovi a ten sa rozhodol podporiť jej „demokraciu“ a takto celkom legálne vyvinúť tlak na zmenu vlády... A žiaľ táto krajinka a jej aj tak nie moc majetní občania nemajú moc možností, keďže od ich druhého suseda, Číny, ich delí stena Himalájí. Možno sa to zdá len mne divné, ale prečo sa o tom nepíše vo veľkej miere v svetových médiách, prečo iné vyspelé krajiny neobhajujú práva na demokratické rozhodnutia tejto malej krajinky, prečo nikto nebráni tých ľudí, ktorí možno zajtra nebudú mať na čom variť, alebo budú musieť vyrúbať ďalšie stromy, aby sa zohriali? Alebo svet zaujímajú len veľký, ekonomicky zaujímavý?

Osud berie tým, čo majú najmenej

Prileteli sme do Káthmandu, hlavného mesta Nepálu, na prvý pohľad sa nezdalo, že toto miesto zažilo pred nedávnom silné zemetrasenie... až keď sa človek vnoril do jeho spleti ulíc mohol vidieť občasnú medzeru medzi domami alebo škodu na niektorých pamiatkach, no celkovo som necítila, žeby bol chod tohto mesta až tak ovplyvnený. No keď sme vyrazili na náš trek do Himalájí, situácia sa zmenila... čím vyššie sme kráčali, tým viac zničených domov sme nachádzali.. na miestach, kde stáli kamenné domčeky boli hromady skál s plechom (strechou) na vrchu. A pri nich ich bývalí obyvatelia, vyberali z ruín pozostatky svojho majetku, triedili tehly jednu po druhej a pomaly ich zas kládli vedľa seba a budovali nové steny budúcich obydlí... na niektorých miestach celé dediny ostali len hromadou skál. Toto zemetrasenie trvalo len dve minúty, počas ktorých obyvatelia dedín videli ako všetko čo mali sa rúcalo pred ich očami a strácalo sa v hromade ruín.  Bolo smutné vidieť, že práve tí najchudobnejší stratili tak veľa, ľudia ktorých život často závisí na tom, aby mali kde uskladniť produkty svojich polí, ukryť svoj dobytok pred zimou a tiež mať teplé a suché miesto pre seba a svoju rodinu, kde prečkajú zimu. Tí ľudia dnes žijú v plechových búdkach a na otázku či im tam neni zima, len mávnu plecom, že uvidíme, čo bude... No napriek osudu sa stále usmievajú, sú prívetiví, pohostinní a za celý čas som nevidela človeka, ktorý by nadával, hádal sa s iným... Možno sa máme od nich veľa čo učiť...

Dobrých ľudí sa veľa zmestí...

Keď na zástavke zastaví malý mikrobus, v ktorom sedí približne šesť ľudí, Európan si povie, že je poloplný a naša skupina (9 ľudí) sa už nezmestí... No v Nepále sa k tej skupine zmestia ešte aj ďalší a nakoniec sa do vozidla „zmestí“ osemnásť ľudí... vozidlo je doslova plné od podlahy po strop, ľudia si sedia na kolenách, trčia von... ale viete, čo je na tom najkrajšie? Nikto nenadáva, nesťažuje sa na nekomfort, na zlú MHD, štát.. berú to s humorom, smejú sa, diskutujú... a tak to funguje všade v autobusoch, na preplnenej ulici, v dopravnej špičke- ľudia proste berú situáciu ako je, berú ju tak a idú ďalej, nezvyšujú si adrenalín, nehľadajú vinníka (ktorý v skutočnosti za to ani nemôže), nenadávajú si ... sú pokojní, vyrovnaní.. kiežby sme aspoň kúsok tohto ich postoja mohli vniesť do rannej Bratislavy..

Nezamestnanosť? To je čo?

Je tam veľa pre nás chudobných ľudí, veľa ľudí „bez práce“... ale ich reakcia je opäť iná, ako tá naša, berú aj to málo čo majú a žijú s tým.. mám dve tehly, plechovú nádobu? tak si založím ohník, kúpim olej a budem piecť šišky a predávať okoloidúcim.. mám váhu? tak sa postavím na ulicu a budem vážiť ľudí za malý poplatok.. mám záhradku? tak môžem časť mojej úrody predať iným, či je to len pár reďkoviek, kapusty? nevadí... nezáleží na množstve... Títo ľudia nehľadajú prečo to nejde, ale hľadajú, čo sa s tým málom čo mám dá urobiť. Vidíte prekážky k tomu, aby ste mohli zarábať peniaze? Stále vám chýba niečo na to, aby ste zajtra mohli začať? Choďte sa pozrieť na ľudí, ktorým chýba viac a predsa nič...

Čo skutočne potrebujeme k tomu, aby sme boli šťastní? Spokojní? Sú to naozaj naše majetky, pohodlie? alebo je to o našom postoji, pohľade z iného uhla?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?