Nemôžem povedať, že nemám žiadne problémy, rada by som takého človeka niekedy stretla, ale určite nemôžem povedať, že moja viera sa začala ako nejaké východisko z bezútešnej situácie. Tak prečo teda vlastne verím niečomu, čo je pre mnohých rozprávka pre deti, bájka pre slabých, legenda pre stratených? Ak by som mala odpovedať jednou vetou, požičala by som si slová jednej anglickej piesne: ...because I spoke with Him today morning.“ (pretože som s Ním dnes ráno hovorila). Ale samozrejme nič nie je tak jednoduché a prečo to môžem tvrdiť? Nie som dieťa vychované v kresťanskej viere, práve naopak moja viera prešla mnohými otázkami. Áno ešte v detstve som sa ocitla medzi veriacimi kamarátmi, ale prečo som si vybrala ich a nie zvyšok triedy? Lebo mali niečo viac... nehľadali svoju identitu v alkohole, párty, krátkych vzťahoch..oni ju už mali, vedeli presne kým sú, čo sú hodnoty, ktorých sa chcú držať, ako chcú tráviť čas a hlavne boli s tým spokojní a šťastní... a tak som sa začala aj ja pýtať, čo je to, čo oni majú? Odpovede začali prichádzať postupne... poznávaním a zažívaním čo je to viera v živého Boha, nie Boha zavretého za bránami kostola, ukrytého do poučiek, pravidiel a akýchsi rituálov (ako som to dovtedy vnímala ja). Ten Boh tam zrazu nezostal, keď sa v nedeľu zavrela kostolná brána, dokonca tam ani neodišiel, ak som za Ním do toho kostola v nedeľu nemohla ísť ja... zrazu ten Boh začal ku mne hovoriť, odpovedať na moje otázky, viesť dialóg... zrazu som začínala chápať, čo bolo to čo moji veriaci kamaráti poznali a ja nie... môžete si povedať, že to bol len prelud mojej mysle... možno. Ale kde sa vzali odpovede, ktoré dovtedy neprichádzali, vnímanie sveta a situácii ako nikdy predtým, otváranie tém, o ktorých som nepočula od ľudí a sama by som o nich radšej nehovorila (doplnené hmatateľnými vecami, ktoré zrazu práve v ten čas prichádzali ku mne)? Kde by ich moje podvedomie vzalo, keď boli iné ako čo som dovtedy poznala? A ten pocit, keď zrazu človek cíti prijatie a lásku, túžbu vzdať chválu..aj keď o to v úvode nežiadal.. nebola som zúfala, neľúbená, neúspešná...skôr naopak mala som kopu priateľov, milujúcu rodinu, všetko, čo som potrebovala... Jediné o čo som žiadala bolo poznať, kto je ten Boh... Môžete povedať, že som sa nechala strhnúť kamarátmi, v tom veku hľadáme vzory medzi rovesníkmi... možno, ale Boh tam neskončil.. došiel čas, keď som sa vzdialila od tejto partie a išla za svojimi športovými záujmami a ako to v športových komunitách chodí, tam sa o kresťanstve moc nehovorí... ale aj vtedy Boh volal a otočil môj smer, keď som Ho o to nežiadala.. Volala z môjho vnútra, poslal ľudí, situácie, ktoré ma priviedli späť k Nemu.. On bol a je živý v mojom živote a to sa nedalo a nedá ignorovať. Ja som sa rozhodla Mu dať šancu, aby sa dokázal v mojom živote a On to urobil.. Na základe mojich skúseností by bolo presviedčanie o tom, že Boh neexistuje, lebo Ho nemôžeme vidieť, ako presviedčanie, že vietor, ktorý nevidíme neexistuje- môžeme ho cítiť a vidieť dôsledky jeho sily J
A čo Ježiš? Prečo verím aj v Neho? Môžete si povedať: ok Boh, stvoriteľ, niekto stojaci za našou existenciou to by ešte šlo, ale chlapík s bradou, ktorý sa ešte aj nechal ukrižovať? To je už moc... Ježiš žil na tejto zemi, a napriek tomu, že mnohý chceli tento fakt vyvrátiť, svojim snažením a hľadaním faktov vždy dospeli k opaku a museli potvrdiť Jeho existenciu. (o čom bolo napísaných veľa kníh, dokonca aj filmov- tak o tom dnes písať nebudem. Jeden z filmov na túto tému: God´s not dead II) Už ak nič iné, prečo by sme počítali roky pred a po narodení niekoho, kto neexistoval J? Kým teda tento muž bol? Určite bol niekým veľkým, keď sa spomína v knihách dvoch najväčších svetových náboženstiev, od Jeho narodenia sa počíta náš letopočet a Jeho meno pozná takmer každý človek na planéte. Je možné, že sa na neho nezabudlo, ako na mnohých veľkých mužov, preto že k nám hovorí aj dnes? Žiaden iný prorok, žijúci na našej zemi, nebol predpovedaný toľkými prorokmi pred ním a tak detailne, ako Ježiš. A žiaden z nich nakoniec nešiel na smrť, bez toho aby sa pomocou svojich schopností (dokázateľných zo zápisov o Jeho živote) pokúsil vyslobodiť a dokonca, potom ako bol ukrižovaný, jeho slová nevolali po pomste, ale práve zneli: „odpusť im lebo nevedia, čo činia...“ a ak, by ste aj tvrdili, že slová jeho učeníkov o tom, že Ho videli po Jeho vzkriesení sú výmysel, dôkazy vyliatia ducha svätého sú hmatateľné a dokázateľné aj dnes- znameniami, ktoré On predpovedal ešte za svojho života... Mnohí veriaci aj dnes konajú v moci Jeho mena znamenia, ktorým ťažko pripísať ľudské schopnosti... a keď sa niekedy utíšite a poviete Bohu, aby sa vám dal poznať, možno k vám príde práve v osobe Ježiša... Ak sa vám to celé zdá ako veľká rozprávka, tak nie je dôvod báť sa dať tomu Bohu šancu, aby sa vám dal poznať... ak neexistuje, tak nič nestratíte... na zakončenie si požičiam vetu môjho kamaráta: „ak Boh nie je, tak ja vierou v Neho nič nestratím, ale ak je, tak by som to nerád zistil až po smrti...“
